Article in Slovak

April 28, 2016

 

Desať dôvodov prečo Bill a Hillary Clinton si nezaslúžia byť po tretí krát v Bielom dome

 

Výskum verejnej mienky naznačuje, že väčšina kandidátov v amerických prezidentských voľbách v roku 2016 , s niekoľkými výnimkami, má viac ako 50% nagatívne hodnotenie.

 

Napísal: Dr. Rodrigue Tremblay

Uverejnené: 28. apríl 2016

 

Výskum verejnej mienky naznačuje, že väčšina kandidátov v amerických prezidentských voľbách v roku 2016 , s niekoľkými výnimkami, má viac ako 50% nagatívne hodnotenie.

 

Tiež výskum po výskume preukazujú, že väčšina Američanov je nespokojná s vecami ako sú, a niektorí sú dokonca vyslovene nahnevaní na súčasnú situáciu. Výskumy tiež naznačujú vysoký stupeň polarizácie spoločnosti. To môže tiež vysvetliť prečo dvaja z tohoročných vedúcich prezidentských kandidátov, demokrat Bernie Sanders a republikán Donald Trump, obaja, navrhujú populistickú, „anti-establishment“, teda proti vládnucej triede zameranú politiku s cieľom dostať Spojené štáty zo súčasného závozu.

 

Na domácom fronte, každý, ak by bol zvolený, by uprednostňoval ekonomickú politiku pomoci americkej strednej vrstve, ktorá bola zničená po skoro tridsiatich rokoch ekonomickej a finančnej globalizácie a takzvaných „obchodných vyjednávaniach“, ktoré väčšinou prinášali prospech len veľkým korporáciam a mega bankám, pretože tieto sú v podstate investičné a finančné obchody  a nie bona-fide obchodné vyjednávania.

 

V zahraničnej politike , obidvaja by chceli vymaniť Spojené štáty z nákladných vojen v cudzine, ktoré sa vedú pridlho. Väčšina týchto vojen boli projektami – miláčikmi („pet“) pro-izraelských neokonzervatívcov ( skrátené na neokon) vo vnútri, ako aj mimo americkej vlády, odkedy tí druhí (mimovládni) fakticky uchvátili americkú zahraničnú politiku, v roku 1991 po skončení Studenej vojny. Je skutočne dobre preukázané, že prominentní neokoni sa stali veľmi vplyvnými počas vlády Busha I a Busha II v rokoch 1989-1993 a 2001-2009. Mnohí sa pamätajú ako figúrky Paul Wolfowitz, John Bolton, Elliot Abrams, Richard Perle, Douglas Feith,...atď. (všetko židia, pozn. prekladateľa) používali rôznu taktiku a vrhli Spojené štáty do nikdy nekončiacej imperialistickej vojny, pomenovanej „preemptívne vojny“ (vojny skorého útoku), začínajúc nevyprovokovanou vojenskou agresiou voči Iraku v roku 2003. Ale, aj keď to bolo menej známe, neokoni hrali dôležitú rolu tiež vo vláde Billa Clintona (1993-2001) a v súčasnej vláde Baracka Obamu (2009-2017) v podnecovaní k sérií zahraničných vojen, hlavne na Strednom východe a v Európe, a v rozsievaní semien finančných kríz doma.

 

Keďže demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová verejne vyhlásila, že ak sa stane prezidentkou, mieni sa radiť so svojím manželom, skorším prezidentom, je nanajvýš dôležité vedieť čo to znamená. Naozaj, treba vzniesť otázku, či je pravdepodobné, že prezidentovanie Hillary Clintonovej by mohlo byť pre tento manželský pár v skutočnosti akési tretie obdobie v Bielom dome.

 

V predchádzajúcej časti článku som identifikoval tri veľké krízy z čias prezidentovania Billa Clintona. Zosumarizujem ich tu a pridám niekoľko ďalších:

 

1-        De facto roznietenie Studenej vojny II s Ruskom

 

Dejiny dosvedčia, že prezident Bill Clinton porušil prísľub jeho predchodcu, prezidenta Georga H. Busha, že vláda Spojených štátov nebude rozširovať NATO do Východnej Európy, ak Rusko rozpustí Varšavskú zmluvu. Ako vieme, počas predvolebnej kampane, 22. októbra 1996, prezident Clinton považoval za svoju politickú výhodu prísľub rozšírenia NATO, zahrnujúc do tejto organizácie Poľsko, Maďarsko a Československo (sic). V tom čase si nikto neuvedomil, že to ohlasuje začiatok novej studenej vojny s Ruskom.

 

O čom sa vie menej je skutočnosť, že pani Hillary Clintonová, keď bola Štátna sekretárka (ministerka zahraničia) v Obamovej administrácii (vláde) vymenovala prominentnú „neokonku“ (neokonzervatívku) Viktóriu Nulandovú, ženu vedúceho neokona Roberta Kagana (obidvaja židia-pozn. prekladateľa) do postavenia hovorkyne amerického Štátneho sekretariátu – Ministerstva zahraničia. Pani Nulandová bola po niekoľkých rokoch, v máji 2013, povýšená do funkcie tajomníčky Štátneho sekretariátu pre eurázijské záležitosti v demokratickej administrácii (vláde) Baracka Obamu. Predtým slúžila ako zástupkyňa hlavného poradcu v otázkach zahraničnej politiky republikánskemu viceprezidentovi Dickovi Cheneymu vo vláde Georga W. Busha; a neskôr ako vyslankyňa Spojených štátov pri NATO. Pani Nulandová je považovaná za kľúčovú osobu vo veci vyprovokovania Ruska do Studenej vojny II. Toto dokazuje, že vo Washingtone, D.C., človek môže ľahko prejsť z republikánskej administrácie (vlády) do demokratickej, a naopak,  za predpokladu, že patrí do Bratstva neokonov.

 

2-        Clintonova vláda zariadila zánik Spojených národov v rokoch 1998-1999.

 

Prezident Bill Clinton zohral hlavnú úlohu v podkopaní dôveryhodnosti Spojených národov keď v rokoch 1998 a 1999 rozhodol o vstupe Ameriky do kosovskej vojny v Juhoslávii bez výslovného mandátu Bezpečnostnej rady Spojených národov, ako stanovuje Charta OSN. Toto bol veľmi nebezpečný precedent.

 

Len o niekoľko rokov, jeho nástupca, prezident George W. Bush, sa odvolal na tento precedent k začatiu irackej vojny v roku 2003, opäť bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Preto je možné povedať, že prezident Bill Clinton nesie priamu zodpovednosť za stav súčasnej medzinárodnej anarchie, berúc do úvahy, že Spojené národy boli boli pre všetky praktické účely odstavené, v prospech NATO  viesť Amerikou vedené imperialistické vojny, ktoré sú  vedené mimo právneho rámca  Charty Spojených národov – OSN, ba, dokonca v protiklade s norimbergskými (súdnymi) princípmi, ktoré definujú vojenskú agresiu ako zločin proti mieru.

 

V roku 1991 len málo ľudí predvídalo že zánik Sovietskeho zväzu bude mať za následok kolaps Organizácie spojených národov, ktorej vplyv bol  de facto zredukovaný na úroveň vplyvu Ligy národov pred II. Svetovou vojnou.

 

3           Bill Clinton zasial v roku 1999 semená finančnej krízy v roku 2008.

 

4novembra 1999 podpisom Billa Clintona vstúpil v platnosť republikánmi navrhnutý zákon Gramm-Leach-Bliley Act, ktorý efektívne odstránil oddelenie, ktoré existovalo skôr, za platnosti zákona Glass-Steagall Act z roku 1933, medzi investičným bankovníctvom, ktoré vydáva záručné cenné papiere, a komerčnými (obchodnými) bankami ktoré prijímajú vládou zaručené vklady. Pred rokom 1999 podľa zákona Glass-Steagall bolo protiprávne, aby banka, ktorá brala federálnou poisťovňou FDIC poistené vklady investovala do niečoho iného ako do vládnych bondov (záručných papierov) a podobných finančných nástrojov s nízkym rizikom. Avšak, prezident Clinton svojim podpisom dovolil väčšine neregulovaným super-veľkým bankám a veľkým poisťovniam vykonávať riskantné finančné operácie, ako bolo z histórie známe, že tak robili, a ako sa malo očakávať. Nové finančné produkty bánk a poisťovní sa zrútili, čo viedlo k zničujúcej finančnej kríze 2008.

 

Kým demokratický prezidentský kandidát Bernie Sanders povedal, že on opäť zavedie zákon Glass-Steagall, jeho oponent, skoršia Štátna tajomníčka Hillary Clintonová povedala, že ona nezavedie znova to bankovnícke právo; namiesto toho uprednostňuje spoliehanie sa  na lepšiu kontrolu takzvaného tieňového bankovníctva. (Čiže fakticky žiadnu kontrolu-pozn. prekladateľa.)

 

4           Iracká vojna 2003 začala v roku 1998: Zákon prezidenta Billa Clintona: Zákon o oslobodení Iraku z roku 1998.

 

5februára 1998 skupina prominentných neokonov (Robert Kagan, Paul Wolfowitz, Elliot Abrams, John Bolton, Richard Perle,...atď.) chtivých nahnať Spojené štáty do vojny na Blízkom východe, napísala otvorený list prezidentovi Billovi Clintonovi. Ponúkali mu stratégiu na „zbavenie režimu Saddama Husseina moci v Iraku“. Prezident Clinton nešiel hneď do vojny aby sa zapáčil neokonom. Koniec koncov, už sa blížil koniec jeho úradovania. Ale 31. októbra 1998 podpísal republikánmi predložený  Zákon o oslobodení  Iraku, 1998, ktorý stanovil, že “malo by byť politikou Spojených štátov podporovať úsilie o odstránenie  režimu vedeného Saddamom Husseinom od moci v Iraku.“ Tento zákon otvoril dvere Američanmi vedenej vojne proti Iraku.

 

Skutočne, prezident George W. Bush hľadajúc obojstrannú podporu pre jeho vojnu proti Iraku, citoval Clintonov Zákon o oslobodení Iraku,1998 ako základ podpory Kongresu pre vydanie Oprávnenia na použitie vojenskej sily proti Iraku, z októbra 2002. Môžeme povedať, že prezident Bill Clinton postavil vládu Spojených štátov na vojnovú cestu proti Iraku už v roku 1998, a že preto sa musí deliť o zodpovednosť za katastrofy, ktoré sú následkom tej vojny.

 

5           Hillary Clintonovej vlastná, osobná agresívna vojna v Líbyi (spolu s falošnými a klamnými tvrdeniami a následnou veľkou utečeneckou krízou.)

 

Prezident Barack Obama sa zdráhal zopakovať katastrofu George W. Busha, ktorou bola jeho vojenská invázia Iraku v roku 2003. Preto sa v roku 2011 zdráhal začať novú americkú agresívnu vojnu, tentoraz proti Líbyi, a to aj napriek tomu, že neokoni vo vnútri aj mimo vlády tvrdo tlačili za takúto vojnu. Líbya, vedená plukovníkom Muammarom Gaddafim, mala to nešťastie, že vo veľkom pláne neokonov bola vybraná ako jedna z arabských krajín ktorú neokoni chceli rozvrátiť a tak destabilizovať celý Stredný východ, použijúc na to americké ozbrojené sily, za účelom posilnenia pozície Izraela.

 

Medzičasom, dva „ťažké kalibre“ v Obamovej vláde, viceprezident Joe Biden a minister národnej obrany Robert Gates, obaja, boli rozhodne proti zavedeniu americkej vlády a jej armády do ďalšej neokonmi-inšpirovanej vojny na Strednom východe. To však nerátalo s rolou hlavného spojenca neokonov, ministerky zahraničia (štátnej sekretárky) Hillary Clintonovej.

 

Skutočne, Hillary Clintonová prekonala úžasnú opozíciu Bidena-Gatesa voči americkej vojenskej intervencii v Líbyi a presvedčila slabého prezidenta Obamu, že líbyiský prezident Gaddafi má v pláne vykonať genocídu proti svojmu vlastnému ľudu, a že americká vláda má „zodpovednosť ochraňovať“ a tak zabrániť genocíde bez ohľadu na to čo hovorí medzinárodné právo. Vo francúzštine je príslovie, že „kto chce svojho psa zabit, obviní ho z toho, že má besnotu“ !

 

Taký návrh bol v súlade s precentom vytvoreným jej prezidentským manželom Billom Clintonom, ktorý v rokoch 1998 a 1999 bombardoval Juhosláviu za podobných okolností, porušujúc medzinárodné právo. Bolo iróniou, že prezident s ňou súhlasil, berúc do úvahy že sám Barack Obama v kampani vedenej proti kandidátke Hillary Clintonovej v roku 2008 použil argument, že ona (Clintonová) schvaľovala Bushovu irackú vojnu v roku 2003. V roku 2011 démonizovaná Gaddafiho vláda skutočne bojovala s nejakými skupinami povstalcov podporovaných vonkajšími silami, ktoré chceli zvrhnúť jeho vládu, ale tvrdenie, že plánoval „genocídu“ bolo veľmi prehnané.

 

Potom čo Spojené štáty intervenovali v Líbyi, spolu s niektorými európskymi štátmi, niektorým skupinám povstalcov sa 20. októbra 2011  podarilo chytiť plukovníka Muammara Gaddafiho. Tí ho pohlavne zneužili a zavraždili jeho a jeho rodinu. Nasledoval chaos a Líbya je dodnes zničený štát riadený skupinami islamských fanatikov. Vznikli milióny utečencov , prchajúcich zo zničenej krajiny. Hillary Clintonová nesie plnú zodpovednosť za vytvorenie politického chaosu v Líbyi. Keď sa objavila v televíznom interview nafúkane sa  vyťahovala  vetou: „prišli sme, videli sme, zomrel!“ (Parafráza údajného výroku rímskeho cisára G. Júliusa Cézara z roku cca 47 pr. Kr. „veni vidi vici“, prišiel som, videl, zvíťazil - pozn. prekladateľa) Jej neokonskí poradcovia jej povedali, že sa na ňu bude pamätať ako na tú, ktorá uviedla do života akúsi „Clintonovej doktrínu“. Ak sa vytvorenie ľudskej katastrofy v „résumé“ počíta za skúsenosť (prax) tak potom kandidátka Clintonová je bezpochyby kvalifikovaná na to, aby sa stala americkou prezidentkou. Nedostatok základnej ľudskej empatie (súcitu) je u nej evidentný.

 

6           Hillary Clintonová: Hrdá kandidátka 1% Establišmentu (vládnucej triedy)

 

Ako profesionálni politici, Bill a Hillary Clintonová sa stali najbohatšou politickou dvojicou všetkých čias. V roku 2012 ich kombinované čisté bohatstvo činilo v rozsahu $112,000,000 (sto dvanásť miliónov) U.S. dolárov. Pre porovnanie, demokratický kandidát Bernie Sanders mal majetok v hodnote len  $420,000 dolárov. Nieto najmenšej pochybnosti, že Clintonova politická rodina patrí medzi 1%, alebo len 0.1% amerických daňovníkov. Politika bola pre nich najlepšie odmeňujúcim priemyslom.

 

Nie je preto žiadnym prekvapením, že demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová je ďaleko najpreferovanejší kandidát establišmentu (bohatých). Neokoni ju považujú za najspoľahlivejšieho spojenca. Ak sa stane prezidentkou, neokoni budú môct pokračovať, ba dokonca zrýchliť ich celkový plán pre Stredný východ. V krajine zavládne radosť!

 

Naopak, prezidentskí kandidáti Bernie Sanders a Donald Trump sú považovaní za „outsiderov“ (stojacich mimo) ktorí sú proti neokonmi-inšpirovanej účasti vo vojnách v cudzích krajinách  a ktorí dávajú prednosť domácim reformám. Tak demokratický kandidát Sanders, presadzuje agresívnu sociálne-orientovanú politiku, kým republikánsky kandidát Trump navrhuje ovládnuť (regulovať) priemyselnú a finančnú globalizáciu, ktorá mala za následok stratu miliónov dobre platených amerických miest v zamestnaní, keď americké korporácie začali investovať a premiestňovať ich zariadenia a ich zisky do cudziny (tzv. outsourcing – pozn. prekladateľa)

 

V prípade Hillary Clintonovej celý demokratický primárny systém je predpojatý, keďže nejakých 719 takzvaných nezvolených superdelegátov, reprezentujúcich straníckych funkcionárov a organizátorov , súčasných demokratických senátorov a poslancov, lobistov atď. je pripravených nakloniť rovnováhu síl v jej prospech, ako kandidátky establišmentu (boháčov), aj keď by Bernie Sanders obdržal väčšinu hlasov (priamych) voličov v primárnych voľbách. Systém superdelegátov bol prijatý v roku 1980 na to, aby dal demokratickému establišmentu zaručenú výhodu v rozhodovaní o straníckom prezidentskom kandidátovi a, ak by bolo treba, zrušil voľbu vykonanú ľudom. Zo všetkých amerických prezidentských kandidátov v roku 2016 nie je nikto viac pro-establišmentský ako Hillary Clintonová a viac napojený na establišment a na chaos, ktorý establišment spôsobil za posledného štvrť storočia.  

 

7           Chtivosť Hillary Clintonovej začať vojny za „zmenu režimu“ a vytvoriť chaos v druhých krajinách

 

Bojachtivá Hillary Clintonová sa javí ako John McCain v sukni. Ako demokratická senátorka z New Yorku (2001-2009) nadšene podporovala protiprávnu irackú vojnu prezidenta Georga W. Busha v roku 2003. V tisíckach svojich osobných elektronických listoch (emailoch) obsahujúcich štátne tajomstvá, poslaných svojim priateľom keď bola americkou ministerkou zahraničia (možné protiprávne činy) v ktorých s ľuďmi z vonku prediskutovávala americkú zahraničnú politiku, Hillary Clintonová pri viacerých príležitostiach preukázala svoju chtivosť použiť americké ozbrojené sily na dosiahnutie cieľov Izraela na Strednom východe. Napríklad, v jednom  svojom  odhaľujúcom elektronickom liste poslanom na jar 2012 vyjadrila svoje názory veľmi jasne:

 

„ Najlepší spôsob ako pomôcť Izraelu riešiť rastúcu iránsku nukleárnu schopnosť je pomôcť sýrskemu ľudu zvrhnúť režim Bashara Assada... Pre izraelských vodcov skutočná hrozba zo strany nukleárnymi hlavicami vyzbrojeného Iránu nie je výhliadka, že duševne chorý iránsky vodca vykoná nevyprovokovaný nukleárny útok na Izrael, ktorý by viedol k zničeniu oboch krajín. Skutočná starosť izraelských vojenských vodcov spočíva v tom, o čom ale nemôžu hovoriť, že stratia svoj nukleárny monopol. Teda, Izrael a Spojené štáty by mohli vyvinúť spoločný názor na to, kedy by iránsky program bol taký nebezpečný, že by vojenská akcia  bola opodstatnená... Skrátka, Biely dom môže zmierniť napätie ktoré vzniklo medzi Izraelom a Iránom tým, že spraví správnu vec v Sýrii.»

 

Niet pochybnosti, že ak a keď sa kandidátka Hillary Clintonová  stane americkou prezidentkou, bude viac ako chcieť použiť americké ozbrojené sily a ísť do vojny, aby cudzia krajina, Izrael, mohla dosiahnuť svoj politický cieľ na Strednom východe. Toto je istotne dosť dôležitá záležitosť zasluhujúca aby sa o nej v prezidentských voľbách diskutovalo.

 

8           Blízke vzťahy Hillary Clintonovej k Wall Streetu a k „Osobitným záujmom“

 

Kým kandidát Bernie Sanders financuje vcelku svoju kampaň pomocou malých darov od podporovateľov, a kým kandidát Donald Trump si sám financuje svoju kampaň, kandidátka Hillary Clintonová sa v zásade spolieha na  veľké príspevky od profesionálnych lobistov a veľkých korporácií  a mega bánk. Citigroup Inc., Goldman Sachs a Morgan Stanley patria medzi hlavných prispievateľov. Toto by malo zamávať červenou zástavkou, pretože toto môže znamenať, že ona, prirodzene, môže byť viac naklonená konať v prospech veľkých korporácií a mega bánk, než byť prezidentkou „ľudu, zvolenou ľudom a pre ľud“, povediac slovami prezidenta Lincolna.

 

Americký finančník a politik Simon Cameron (1799-1889) mal vo zvyku žartovať: „Čestný politik je ten, ktorý keď si ho kúpia zostane kúpeným“. Skutočne, berúc do úvahy, že po rozsudku Najvyššieho súdu (Citizens United 5-4) po roku 2010 „Veľký peniaz“ prevzal americkú politiku, nemožno zamiesť pod koberec problém, že veľké sumy peňazí môžu ovplyvniť výsledok volieb.

 

Prezidentská kandidátka Hillary Clintonová je jediný demokratický kandidát prijímajúci prispevky od federálnych lobistov, korporatívnych záujmov a super PACs (Komissií politickej akcie) a dokonca nepriamo od cudzích prispievateľov. Každý kandidát na vysoký úrad ktorý sa predovšetkým spolieha na „veľký peniaz“ nato aby bol zvolený by sa mal za to zodpovedať.

 

9-        Zodpovednosť Hillary Clintonovej za zavraždenie vyslanca Stevensa a celú bengházsku katastrofu Boli dva škandály v súvislosti s bengházskou katastrofou a štátna tajomníčka (ministerka) Hillary Clintonová bola zamočená do oboch.

 

Prvý bol ten, že 11. septembra 2012 americký vyslanec J. Christopher Stevens a úradnik Informačnej správy Ministerstva zahraničia  Sean Smith boli Hillary Clintonovým ministerstvom zahraničia ponechaní v nepriateľskom prostredí  bez ochrány.  Ale, čo je horšie, predtým než boli napadnutí a zabití  islamskými bojovníkmi v objektoch konzulátu, požiadali o vojenskú ochranu a takáto pomoc im bola odmietnutá. Hillary Clintonová nesie zodpovednosť za takéto zanedbanie bezpečnosti.

 

Druhý škandál je v tom, že ministerka Hillary Clintonová súhlasila, aby sa americká diplomatická misia v Libyi spojila so CIA vedenými tajnými operáciami v Libyii, a tak vystavila personál ministerstva zahraničia nebezpečenstvu. Už začiatkom marca 2011 bol vyslanec Stevens menovaný za prvého styčného úradníka s libyiskou opozíciou, tvorenou islamskými rebelantmi, ktorým CIA dodávala zbrane a poskytovala taktické informácie ako zvrhnúť libyiskú vládu.

 

Podľa pátrajúceho novinára Seymoura Hersha „Jediným poslaním amerického konzulátu (v Bengházi) bolo poskytovať krytie pre pohyb zbraní. Nemal žiadnu politickú úlohu.“ A tieto zbrane neboli poskytované len islamským rebelantom na povalenie líbyiskej vlády prezidenta Gaddafiho, ale boli tiež prepašované do Sýrie iným islamským rebelantom v ich pokuse  povaliť vládu Bashara al- Assada.

 

Toto je veľmi mútna záležitosť, berúc do úvahy, že všetky tieto tajné operácie boli podľa medzinárodného práva nelegálne; a toto vrhá dlhý tieň na minulosť Hillary Clintonovej a jej „prax“.

 

10              Hillary Clintonová je verejne oddaná Američanmi-vedeným imperialistickým vojnám, zvlášť na Blízkom východe

 

V jej prejave pred American Israel Public Affairs Committee (AIPAC) (Americko izraelská komisia verejných záležitostí – jedna z najvplyvnejších organizácií v USA - pozn. prekladateľa) 21. marca 2016 kandidátka Hillary Clintonová jasne vyjadrila svoj úmysel odtlačiť Spojené národy bokom, keď vyhlásila, „Veľmi budem proti akémukoľvek pokusu tretích strán nanútiť riešeniev izraelsko-palestínskom konflikte) vrátane Bezpečnostnou radou Spojených národov.“ V podobnom prejave počas demokratických primárnych volieb v Pennsylvánii v apríli 2008, keď tiež bola prezidentskou kandidátkou, zašla tak ďaleko, že vyhlásila, že brániť Izrael znamená, že „ak budem prezidentka, zaútočíme na Irán... Budeme schopní ich úplne vyhladiť.“

 

Len  politický psychopat môže vyhlásiť niečo také nehorázne, barbarské, ako zničiť krajinu ktorá má 80 miliónov obyvateľov.  Taký stav mysle by mal diskvalifikovať akúkoľvek osobu  ktorá kandiduje na úrad amerického prezidenta. Jej demokratický oponent onoho času, kandidát Barack Obama, obvinil  Hillary Clintonovú zo štrngania zbraňami a zdôraznil, že toto bol druh jazyka používaný vládou Georga W. Busha.

 

Hillary Clintonová má všetku kvalifikáciu ako kandidátka pre neustálu vojnu. To možno preto, lebo podlieha nebezpečnému a egoistickému mýtusu o americkej výnimočnosti. Vo svojej biografii  „Hard Choices“ (Ťažký výber) a vo viacerých interview vyhlásila, že verí, že Amerika zostáva „nepostrádateľným národom“.Toto je nebezpečný postoj politika, ktorý kontroluje nukleárne zbrane. Dejiny 20. storočia a vznik nacistického Nemecka by mali akéhokoľvek demokratického vodcu naučiť zdržať sa vyhlásenia superiority svojho národa nad ostatnými.

 

Napríklad, kandidátka Hillary Clintonová ešte stále podporuje zavedenie Amerikou požadovanej bezletovej zóny v Sýrii, podobne ako to obhajovala v roku 2011 v Lýbii, s katastrofálnym výsledkom, keďže islamskí teroristi prebrali tú krajinu. Javí sa, že Hillary Clintonová sa nič nepoučila z líbyiského fiaska, ktoré ona vytvorila. Toto dokazuje jej zlú súdnosť. 

 

Záver:

Senátor Rand Paul (Republikán-Kentucky) v roku 2015 povedal “Hillary Clintonová je neokon (pretože) podporovala vojnu v Iraku, v Afganistane... Ak bude Hillary Clintonová prezidentkou, budeme naspäť vo vojne na Strednom východe.“

 

Berúc do úvahy jej rôzne jastrabie vyhlásenia počas niekoľkých rokov a jej hroznú minulosť na ministerstve zahraničia, otázka, či je, alebo nie je neokonzervatívkou by jej mala byť jasne predložená na príslušnom fore. Podľa jej vyjadrení, niet najmenšej pochybnosti, že kandidátka Hillary Clintonová by bola americkou prezidentkou neustálej vojny. Toto je perspektíva, o ktorej by demokrati, a americkí voliči vo všeobecnosti, mali pouvažovať.

 

Ešte možno základnejšou otázkou je pochybné dedičstvo ktoré prezident Bill Clinton zanechal  počas svojich dvoch prezidentských období, v rokoch 1993-1997 a 1997- 2001; a berúc do úvahy, že bývalý prezident bude najpravdepodobnejšie blízkym poradcom svojej ženy, ak bude prezidentkou, Američania by sa mali spýtať sami seba, či chcú podporiť dvojicu Clinton  na tretie obdobie (2017-2021) v Bielom dome.

__________________________________

Dr. Rodrigue Tremblay, Montreal, Kanada

Preložil Dr. Ján Zvalo, Ottawa, Kanada

 

http://www.thenewamericanempire.com/blog.htm

 

http://www.thecodeforglobalethics.com

 

http://www.lecodepouruneethiqueglobale.com

 

rodrigue.tremblay@gmail.com

 

Back to blog